Život Prešova
online
online
Liečba kolorektálneho karcinómu (KRK)
21.11.2005 Celý región
Liečba závisí od umiestnenia nádoru, jeho veľkosti, prítomnosti metastáz, celkového stavu pacienta, veku a ďalších faktorov.\r\nLiečbu kolorektálneho karcinómu...Liečba závisí od umiestnenia nádoru, jeho veľkosti, prítomnosti metastáz, celkového stavu pacienta, veku a ďalších faktorov.
Liečbu kolorektálneho karcinómu delíme na chirurgickú liečbu, chemoterapiu a rádioterapiu.
Chirurgická liečba
Najbežnejším riešením kolorektálneho karcinómu je chirurgický zákrok. Môže to byť buď radikálny zákrok alebo paliatívny zákrok.
Radikálny zákrok
Pri včasnej diagnostike má tento typ zákroku liečebný charakter, tzn. úplné odstránenie nádoru. Názov zákroku je odvodený od latinského slova „ radikálny“ = dôkladný, rázny. Tento prístup sa využíva v počiatočných štádiách kolorektálneho karcinómu.
Lekár pri odstránení nádoru odstráni tiež okolité zdravé tkanivo. Odstraňujú sa tiež okolité lymfatické uzliny, ktorých rozborom sa dá zistiť, v akom štádiu sa ochorenie nachádza – ide o tzv. rozšírenú operáciu. U približne 50% pacientov operovaných v skorom štádiu ochorenia dôjde k vývoju vzdialených metastáz. Najčastejšie postihnutými orgánmi sú pečeň a pľúca. Uvádza sa, že 15% pacientov má už v dobe diagnózy metastázy v pečeni.
U pacientov s preukázaním solitárnych (jednotlivých) metastáz je realizovaná radikálna (úplná) resekcia (odstránenie) metastatického ložiska v pečeni alebo pľúcach. Druh operácie sa riadi podľa umiestnenia a rozsahu metastázy.
Hrubé črevo (kolon) delíme na pravý a ľavý kolon. Pravý kolón je slepé črevo, vzostupná časť a pravá polovica priečnej časti hrubého čreva. Ľavý kolón je polovica priečnej časti, zostupná časť, esovitá kľučka a konečník.
Ak je nádor v pravom kolóne, možno ho odstrániť (tzv. pravostranná hemikolektómia), pri operácii spolu s nádorom odstránime aj celú pravú polovicu hrubého čreva. Aby sa zaistil priechod črevného obsahu, spojí sa tenké črevo so zbytkom priečnej časti hrubého čreva.
Ak je odstrániteľný nádor na priečnom čreve alebo na zostupnej časti, urobí sa ľavostranná hemikolektómia, pričom sa zvyšok priečnej časti spojí s esovitou kľučkou čreva.
Pri nádoroch v esovitej časti sa celá táto časť odstráni a zostupná časť hrubého čreva sa spojí s konečníkom.
Paliatívny zákrok
V pokročilých prípadoch je radikálny zákrok nerealizovateľný, vtedy má operácia len paliatívny význam tzn. Zmierňujúci príznaky. Cieľom tohto typu chirurgického zákroku je odstrániť prekážku v čreve (tumor) , obísť ju, alebo aj zastaviť krvácanie.
Chemoterapia pri KRK
Chemoterapia – mechanizmus účinku
V pokročilých prípadoch kolorektálneho karcinómu je radikálna liečba väčšinou nemožná a pochybná, preto sa pristupuje ku kombinácii operácie s následnou chemoterapiou a ožarovaním.
Chemoterapia sa používa vo forme infúzií, intravenóznych (vnútrožilných) injekcií alebo vo forme tabliet.
Chemoterapia je spôsob liečby rakovinových ochorení, ktoré majú protinádorový účinok – tzn. , zničia rakovinovú bunku. Tieto lieky sa označujú ako cytostatiká.
Pôsobenie chemoterapie:
Cytostatiká ničia abnormálne – rakovinové bunky tým, že zabraňujú ich množeniu zásahom do niektorej fázy ich rastového cyklu (rakovina je abnormálne množenie buniek).
Niektoré lieky sú účinnejšie v kombinácii s inými liekmi, preto sa chemoterapia podáva väčšinou ako kombinovaná liečba.
Podľa toho, v akom štádiu sa nádor nachádza môžeme chemoterapiou dosiahnuť:
Vyliečenie rakoviny
Zabránenie rozsevu rakoviny
Spomalenie rastu rakoviny
Zničenie rakovinových buniek, ktoré by sa mohli z pôvodného nádoru dostať do iných častí.
Uľahčenie, zmiernenie, odstránenie príznakov spojených s rakovinou
Chemoterapiou sa zasiahnu aj normálne bunky, keďže sú niektoré podobné abnormálnym – rakovinovým bunkám. To je podstata možného výskytu vedľajších účinkov. Zdravé bunky sa po účinku cytostatík zotavujú skôr ako nádorové, takže vedľajšie účinky sa po liečbe rýchlo strácajú a zdravé bunky majú šancu zase normálne rásť. Chemoterapia sa v niektorých prípadoch podáva samostatne. Častejšie sa však podáva po chirurgickom zákroku v kombinácii s rádioterapiou.
Predoperačná chemoterapia
Zhubné nádory hrubého čreva a konečníka patria do skupiny nádorov stredne až menej citlivých na chemoterapiu.
Predoperačná chemoterapia sa javí efektívnou v kombinácii s ožarovaním u lokálne pokročilých nádorov konečníka. Pri tejto neoadjuvantnej chemorádioterapii veľakrát dochádza k vzájomným pozitívnym účinkom oboch liečebných metód a k zmenšeniu pôvodného nádoru, a tým sa zlepší možnosť chirurgickej liečby, často bez nutnosti vykonania trvalého vývodu čreva.
Adjuvantná chemoterapia
Chemoterapia sa podáva po operácii lokálne pokročilého karcinómu hrubého čreva v prípade, že sa nádorové bunky nachádzajú v spádových lymfatických uzlinách. Hovoríme o tzv. adjuvantnej (zaisťovacej) chemoterapii , ktorá trvá zvyčajne 6 mesiacov. Počas šiestich mesiacov sa pacientom pravidelne podávajú cytostatiká , ktoré „ potláčajú“ nádorové bunky. Cieľom liečby je eliminácia prípadných mikrometastáz.
Paliatívna chemoterapia
Chemoterapia je pri liečbe rakoviny hrubého čreva druhoradá, lebo úspešné vyliečenie včasného štádia možno docieliť operáciou, prípadne ožarovaním. Chemoterapia sa uplatňuje v podpornej pooperačnej liečbe po operáciách alebo pri liečbe pokročilého ochorenia v podobe paliatívnej liečby. Cieľom paliatívnej chemoterapie je pri metastazujúcom ochorení ovplyvniť nekontrolovaný rast nádoru.
Táto liečba zároveň predlžuje prežitie pacientov. Aj napriek nežiaducim účinkom zlepšuje chemoterapia kvalitu života pacientov (zmiernením príznakov ochorenia, ovplyvnením bolesti).
Eliminácia vedľajších účinkov
Protinádorové cytostatiká sa často kombinujú (kombinovaná chemoterapia) – zvyšuje sa tým protinádorový účinok a zároveň je snaha zníženia výskytu nepriaznivých vedľajších účinkov.
Regionálna terapia (lokálna) – podávanie cytostatík infúziou priamo do ciev pečene s využitím tzv. port – katétru. Voľbu najlepšej schémy liečebného postupu ovplyvňuje celý rad faktorov – stav pacienta, vek, hematologické a biochemické parametre, stupeň postihnutia čriev, obličiek, pečene, veľkosť a lokalizácia metastatických ložísk. Napriek tomu je ochorenie v štádiu existujúcich vzdialených metastáz nevyliečiteľné.
Rádioterapia
Rádioterapia sa môže aplikovať vo forme pred a pooperačného ožarovania. Uplatňuje sa hlavne pri nádoroch konečníka, a to predovšetkým v pozícii predoperačnej rádioterapie.
Úspech rádioterapie závisí od dvoch faktorov. Prvým je citlivosť nádoru na žiarenie a druhým faktorom je jeho veľkosť.
Bunky nádorov hrubého čreva patria medzi menej až málo citlivé, to znamená, že čím je nádor menší, tým je liečba úspešnejšia.
Predoperačná rádioterapia
Cieľom predoperačného ožarovania je dosiahnuť zmenšenie, ohraničenie nádoru a zvýšenie účinnosti operácie. Znižuje zároveň životaschopnosť nádorových buniek.
Pooperačná rádioterapia
Po operácii sa rádioterapia využíva na elimináciu prípadných zostávajúcich nádorových buniek.
Radikálne ožarovanie
Je vhodné v prípade nádoru v rannom štádiu. Týmto spôsobom liečby sa snažíme dosiahnuť úplne zničenie nádoru a vyliečenie chorého (hlavne nádory konečníka).
Ožaruje sa primárny – prvotný nádor a jeho druhotné nádory - metastázy. Týmto spôsobom sa snažíme dosiahnuť zmenšenie nádoru a zmiernenie sprievodných ťažkostí.
Rádioterapia sa vykonáva vysokoenergetickými ožarovacími prístrojmi. Pred ožarovaním sa vypracuje plán ožarovania. Vytvorí ho počítač, ktorý zohľadní všetky údaje a navrhne počet ožarovaní a dávku žiarenia, určí jeho priestorové rozloženie v tele pacienta a graficky ho znázorní. Ožarovací plán sa robí pre každého pacienta individuálne.
Paliatívne ožarovanie
Využívame ho v pokročilom štádiu ochorenia, keď sa už vyliečenie nedá očakávať. Týmto spôsobom ožarovania prvotného nádoru sa dá dosiahnuť jeho zmenšenie. Hlavným cieľom je však zmiernenie alebo odstránenie sprievodných ťažkostí ochorenia, napríklad bolesť, krvácanie, sťažené prehĺtanie a iné. Podávané dávky žiarenia sú nižšie a ožarovanie je jednoduchšie. Môže sa vykonávať aj ambulantne.
Vedľajšie účinky
Pri rádioterapii sa môžu objaviť rôzne sprievodné reakcie. Tieto sa rozdeľujú na základe toho, či sú celkové alebo lokálne (na určitom mieste).
Celkové reakcie poznáme pod pojmom postradiačný syndróm, čím rozumieme chorobu z ožiarenia a ďalej poruchy krvotvorby prejavujúce sa zníženým počtom bielych krviniek.
Postradiačný syndróm sa môže prejaviť mierne (malátnosť, celková slabosť, ľahká únava, nespavosť, nechutenstvo) alebo intenzívnejšie (nevoľnosť, hnačky, dráždenie na zvracanie až zvracanie).
Všetky celkové reakcie počas ožarovania sú dočasné. Po skončení plánovanej procedúry ožarovania rýchlo ustupujú a zanikajú.
Cielená terapia:
Výskumy v medicíne týkajúce sa snahy o čo najefektívnejšie liečenie rakoviny pokročili aj pri takom závažnom ochorení ako je KRK. Jedným z kľúčových momentov bolo identifikovanie VEGF (vaskulárny endoteliálny rastový faktor). Každé tkanivo ( od 1-2mm) v tele človeka vylučuje VEGF – rastový faktor, ktorý aktivuje tvorbu ciev (angiogenézu) k tomuto tkanivu a tým vlastne zabezpečuje jeho rast dodávaním výživy cez novovzniknuté cievy.
Nádorové tkanivo, tak ako každé iné, vylučuje VEGF, avšak vo zvýšenej miere. Tento hormón iniciuje tvorbu ciev k nádoru a tým ho vyživuje, čiže nádor rastie. V dôsledku tvorby nových ciev sa objavujú metastázy, ktoré vznikajú v dôsledku migrácie nádorových buniek týmito cievami.
VEGF vytvára abnormálnu sieť nádorových krvných ciev. Oproti zdravým cievam sú cievy, ktoré vyživujú nádor neorganizované, mení sa ich priemer a majú inú štruktúru.
Nadmernou nádorovou produkciou VEGF dochádza k zabráneniu tzv. „ naprogramovanej bunkovej smrti“ , čo vedie k nekontrolovateľnému rastu a dlhšiemu prežitiu týchto ciev.
Zvýšená priepustnosť spôsobuje zvýšený tlak v nádore, čo môže zabrániť prenikaniu chemoterapie.
VEGF v neposlednom rade bráni normálnej imunitnej odpovedi na nádory.
Nádor na to, aby rástol, potrebuje k životu potravu. Aby si ju zabezpečil, vysiela rastový faktor VEGF, ktorý aktivuje vznik ciev (angiogenézu) a tie mu zabezpečia dostatočný prísun živín. Pokiaľ by niečo zabránilo VEGF v „ iniciatíve“ , cievy by nedostali signál na svoj vznik, tým pádom by sa zablokoval prísun potravy k nádoru a rakovine začne „ smrteľná diéta“ . Vedci v 90. rokoch 20. storočia objavili látku, ktorý blokuje vytváranie ciev pri nádoroch. Systém fungovania je jednoduchý – bevacizumab je protilátka, ktorá zablokuje VEGF rastový faktor a tým zabráni rastu ciev, zastaví vyživovanie nádoru a taktiež progresii metastáz.
Jeho výnimočnosť spočíva aj v tom, že napráva abnormálne bujnenie len v nádorových cievach, bez toho, aby poškodzoval normálne cievy, ktoré sú zrelé, teda nie sú odkázané na VEGF čo sa týka prežitia. Okrem toho pôsobí preventívne aj proti rastu nových ciev.
Nový liek so svojou účinnou látkou dopĺňa súčasné liečebné metódy, hlavne chemoterapiu a zlepšuje prístup liekov k nádorovým bunkám. Nový liek je od októbra 2005 už dostupný aj v Slovenskej republike a poskytuje novú nádej pacientom s rakovinou hrubého čreva. Výsledky klinických štúdií ukázali, že tento liek znamená významný prínos v predĺžení a zlepšení kvality života pacienta.
Soňa Kamenická
Liečbu kolorektálneho karcinómu delíme na chirurgickú liečbu, chemoterapiu a rádioterapiu.
Chirurgická liečba
Najbežnejším riešením kolorektálneho karcinómu je chirurgický zákrok. Môže to byť buď radikálny zákrok alebo paliatívny zákrok.
Radikálny zákrok
Pri včasnej diagnostike má tento typ zákroku liečebný charakter, tzn. úplné odstránenie nádoru. Názov zákroku je odvodený od latinského slova „ radikálny“ = dôkladný, rázny. Tento prístup sa využíva v počiatočných štádiách kolorektálneho karcinómu.
Lekár pri odstránení nádoru odstráni tiež okolité zdravé tkanivo. Odstraňujú sa tiež okolité lymfatické uzliny, ktorých rozborom sa dá zistiť, v akom štádiu sa ochorenie nachádza – ide o tzv. rozšírenú operáciu. U približne 50% pacientov operovaných v skorom štádiu ochorenia dôjde k vývoju vzdialených metastáz. Najčastejšie postihnutými orgánmi sú pečeň a pľúca. Uvádza sa, že 15% pacientov má už v dobe diagnózy metastázy v pečeni.
U pacientov s preukázaním solitárnych (jednotlivých) metastáz je realizovaná radikálna (úplná) resekcia (odstránenie) metastatického ložiska v pečeni alebo pľúcach. Druh operácie sa riadi podľa umiestnenia a rozsahu metastázy.
Hrubé črevo (kolon) delíme na pravý a ľavý kolon. Pravý kolón je slepé črevo, vzostupná časť a pravá polovica priečnej časti hrubého čreva. Ľavý kolón je polovica priečnej časti, zostupná časť, esovitá kľučka a konečník.
Ak je nádor v pravom kolóne, možno ho odstrániť (tzv. pravostranná hemikolektómia), pri operácii spolu s nádorom odstránime aj celú pravú polovicu hrubého čreva. Aby sa zaistil priechod črevného obsahu, spojí sa tenké črevo so zbytkom priečnej časti hrubého čreva.
Ak je odstrániteľný nádor na priečnom čreve alebo na zostupnej časti, urobí sa ľavostranná hemikolektómia, pričom sa zvyšok priečnej časti spojí s esovitou kľučkou čreva.
Pri nádoroch v esovitej časti sa celá táto časť odstráni a zostupná časť hrubého čreva sa spojí s konečníkom.
Paliatívny zákrok
V pokročilých prípadoch je radikálny zákrok nerealizovateľný, vtedy má operácia len paliatívny význam tzn. Zmierňujúci príznaky. Cieľom tohto typu chirurgického zákroku je odstrániť prekážku v čreve (tumor) , obísť ju, alebo aj zastaviť krvácanie.
Chemoterapia pri KRK
Chemoterapia – mechanizmus účinku
V pokročilých prípadoch kolorektálneho karcinómu je radikálna liečba väčšinou nemožná a pochybná, preto sa pristupuje ku kombinácii operácie s následnou chemoterapiou a ožarovaním.
Chemoterapia sa používa vo forme infúzií, intravenóznych (vnútrožilných) injekcií alebo vo forme tabliet.
Chemoterapia je spôsob liečby rakovinových ochorení, ktoré majú protinádorový účinok – tzn. , zničia rakovinovú bunku. Tieto lieky sa označujú ako cytostatiká.
Pôsobenie chemoterapie:
Cytostatiká ničia abnormálne – rakovinové bunky tým, že zabraňujú ich množeniu zásahom do niektorej fázy ich rastového cyklu (rakovina je abnormálne množenie buniek).
Niektoré lieky sú účinnejšie v kombinácii s inými liekmi, preto sa chemoterapia podáva väčšinou ako kombinovaná liečba.
Podľa toho, v akom štádiu sa nádor nachádza môžeme chemoterapiou dosiahnuť:
Vyliečenie rakoviny
Zabránenie rozsevu rakoviny
Spomalenie rastu rakoviny
Zničenie rakovinových buniek, ktoré by sa mohli z pôvodného nádoru dostať do iných častí.
Uľahčenie, zmiernenie, odstránenie príznakov spojených s rakovinou
Chemoterapiou sa zasiahnu aj normálne bunky, keďže sú niektoré podobné abnormálnym – rakovinovým bunkám. To je podstata možného výskytu vedľajších účinkov. Zdravé bunky sa po účinku cytostatík zotavujú skôr ako nádorové, takže vedľajšie účinky sa po liečbe rýchlo strácajú a zdravé bunky majú šancu zase normálne rásť. Chemoterapia sa v niektorých prípadoch podáva samostatne. Častejšie sa však podáva po chirurgickom zákroku v kombinácii s rádioterapiou.
Predoperačná chemoterapia
Zhubné nádory hrubého čreva a konečníka patria do skupiny nádorov stredne až menej citlivých na chemoterapiu.
Predoperačná chemoterapia sa javí efektívnou v kombinácii s ožarovaním u lokálne pokročilých nádorov konečníka. Pri tejto neoadjuvantnej chemorádioterapii veľakrát dochádza k vzájomným pozitívnym účinkom oboch liečebných metód a k zmenšeniu pôvodného nádoru, a tým sa zlepší možnosť chirurgickej liečby, často bez nutnosti vykonania trvalého vývodu čreva.
Adjuvantná chemoterapia
Chemoterapia sa podáva po operácii lokálne pokročilého karcinómu hrubého čreva v prípade, že sa nádorové bunky nachádzajú v spádových lymfatických uzlinách. Hovoríme o tzv. adjuvantnej (zaisťovacej) chemoterapii , ktorá trvá zvyčajne 6 mesiacov. Počas šiestich mesiacov sa pacientom pravidelne podávajú cytostatiká , ktoré „ potláčajú“ nádorové bunky. Cieľom liečby je eliminácia prípadných mikrometastáz.
Paliatívna chemoterapia
Chemoterapia je pri liečbe rakoviny hrubého čreva druhoradá, lebo úspešné vyliečenie včasného štádia možno docieliť operáciou, prípadne ožarovaním. Chemoterapia sa uplatňuje v podpornej pooperačnej liečbe po operáciách alebo pri liečbe pokročilého ochorenia v podobe paliatívnej liečby. Cieľom paliatívnej chemoterapie je pri metastazujúcom ochorení ovplyvniť nekontrolovaný rast nádoru.
Táto liečba zároveň predlžuje prežitie pacientov. Aj napriek nežiaducim účinkom zlepšuje chemoterapia kvalitu života pacientov (zmiernením príznakov ochorenia, ovplyvnením bolesti).
Eliminácia vedľajších účinkov
Protinádorové cytostatiká sa často kombinujú (kombinovaná chemoterapia) – zvyšuje sa tým protinádorový účinok a zároveň je snaha zníženia výskytu nepriaznivých vedľajších účinkov.
Regionálna terapia (lokálna) – podávanie cytostatík infúziou priamo do ciev pečene s využitím tzv. port – katétru. Voľbu najlepšej schémy liečebného postupu ovplyvňuje celý rad faktorov – stav pacienta, vek, hematologické a biochemické parametre, stupeň postihnutia čriev, obličiek, pečene, veľkosť a lokalizácia metastatických ložísk. Napriek tomu je ochorenie v štádiu existujúcich vzdialených metastáz nevyliečiteľné.
Rádioterapia
Rádioterapia sa môže aplikovať vo forme pred a pooperačného ožarovania. Uplatňuje sa hlavne pri nádoroch konečníka, a to predovšetkým v pozícii predoperačnej rádioterapie.
Úspech rádioterapie závisí od dvoch faktorov. Prvým je citlivosť nádoru na žiarenie a druhým faktorom je jeho veľkosť.
Bunky nádorov hrubého čreva patria medzi menej až málo citlivé, to znamená, že čím je nádor menší, tým je liečba úspešnejšia.
Predoperačná rádioterapia
Cieľom predoperačného ožarovania je dosiahnuť zmenšenie, ohraničenie nádoru a zvýšenie účinnosti operácie. Znižuje zároveň životaschopnosť nádorových buniek.
Pooperačná rádioterapia
Po operácii sa rádioterapia využíva na elimináciu prípadných zostávajúcich nádorových buniek.
Radikálne ožarovanie
Je vhodné v prípade nádoru v rannom štádiu. Týmto spôsobom liečby sa snažíme dosiahnuť úplne zničenie nádoru a vyliečenie chorého (hlavne nádory konečníka).
Ožaruje sa primárny – prvotný nádor a jeho druhotné nádory - metastázy. Týmto spôsobom sa snažíme dosiahnuť zmenšenie nádoru a zmiernenie sprievodných ťažkostí.
Rádioterapia sa vykonáva vysokoenergetickými ožarovacími prístrojmi. Pred ožarovaním sa vypracuje plán ožarovania. Vytvorí ho počítač, ktorý zohľadní všetky údaje a navrhne počet ožarovaní a dávku žiarenia, určí jeho priestorové rozloženie v tele pacienta a graficky ho znázorní. Ožarovací plán sa robí pre každého pacienta individuálne.
Paliatívne ožarovanie
Využívame ho v pokročilom štádiu ochorenia, keď sa už vyliečenie nedá očakávať. Týmto spôsobom ožarovania prvotného nádoru sa dá dosiahnuť jeho zmenšenie. Hlavným cieľom je však zmiernenie alebo odstránenie sprievodných ťažkostí ochorenia, napríklad bolesť, krvácanie, sťažené prehĺtanie a iné. Podávané dávky žiarenia sú nižšie a ožarovanie je jednoduchšie. Môže sa vykonávať aj ambulantne.
Vedľajšie účinky
Pri rádioterapii sa môžu objaviť rôzne sprievodné reakcie. Tieto sa rozdeľujú na základe toho, či sú celkové alebo lokálne (na určitom mieste).
Celkové reakcie poznáme pod pojmom postradiačný syndróm, čím rozumieme chorobu z ožiarenia a ďalej poruchy krvotvorby prejavujúce sa zníženým počtom bielych krviniek.
Postradiačný syndróm sa môže prejaviť mierne (malátnosť, celková slabosť, ľahká únava, nespavosť, nechutenstvo) alebo intenzívnejšie (nevoľnosť, hnačky, dráždenie na zvracanie až zvracanie).
Všetky celkové reakcie počas ožarovania sú dočasné. Po skončení plánovanej procedúry ožarovania rýchlo ustupujú a zanikajú.
Cielená terapia:
Výskumy v medicíne týkajúce sa snahy o čo najefektívnejšie liečenie rakoviny pokročili aj pri takom závažnom ochorení ako je KRK. Jedným z kľúčových momentov bolo identifikovanie VEGF (vaskulárny endoteliálny rastový faktor). Každé tkanivo ( od 1-2mm) v tele človeka vylučuje VEGF – rastový faktor, ktorý aktivuje tvorbu ciev (angiogenézu) k tomuto tkanivu a tým vlastne zabezpečuje jeho rast dodávaním výživy cez novovzniknuté cievy.
Nádorové tkanivo, tak ako každé iné, vylučuje VEGF, avšak vo zvýšenej miere. Tento hormón iniciuje tvorbu ciev k nádoru a tým ho vyživuje, čiže nádor rastie. V dôsledku tvorby nových ciev sa objavujú metastázy, ktoré vznikajú v dôsledku migrácie nádorových buniek týmito cievami.
VEGF vytvára abnormálnu sieť nádorových krvných ciev. Oproti zdravým cievam sú cievy, ktoré vyživujú nádor neorganizované, mení sa ich priemer a majú inú štruktúru.
Nadmernou nádorovou produkciou VEGF dochádza k zabráneniu tzv. „ naprogramovanej bunkovej smrti“ , čo vedie k nekontrolovateľnému rastu a dlhšiemu prežitiu týchto ciev.
Zvýšená priepustnosť spôsobuje zvýšený tlak v nádore, čo môže zabrániť prenikaniu chemoterapie.
VEGF v neposlednom rade bráni normálnej imunitnej odpovedi na nádory.
Nádor na to, aby rástol, potrebuje k životu potravu. Aby si ju zabezpečil, vysiela rastový faktor VEGF, ktorý aktivuje vznik ciev (angiogenézu) a tie mu zabezpečia dostatočný prísun živín. Pokiaľ by niečo zabránilo VEGF v „ iniciatíve“ , cievy by nedostali signál na svoj vznik, tým pádom by sa zablokoval prísun potravy k nádoru a rakovine začne „ smrteľná diéta“ . Vedci v 90. rokoch 20. storočia objavili látku, ktorý blokuje vytváranie ciev pri nádoroch. Systém fungovania je jednoduchý – bevacizumab je protilátka, ktorá zablokuje VEGF rastový faktor a tým zabráni rastu ciev, zastaví vyživovanie nádoru a taktiež progresii metastáz.
Jeho výnimočnosť spočíva aj v tom, že napráva abnormálne bujnenie len v nádorových cievach, bez toho, aby poškodzoval normálne cievy, ktoré sú zrelé, teda nie sú odkázané na VEGF čo sa týka prežitia. Okrem toho pôsobí preventívne aj proti rastu nových ciev.
Nový liek so svojou účinnou látkou dopĺňa súčasné liečebné metódy, hlavne chemoterapiu a zlepšuje prístup liekov k nádorovým bunkám. Nový liek je od októbra 2005 už dostupný aj v Slovenskej republike a poskytuje novú nádej pacientom s rakovinou hrubého čreva. Výsledky klinických štúdií ukázali, že tento liek znamená významný prínos v predĺžení a zlepšení kvality života pacienta.
Soňa Kamenická
0
www.ZIVOTPO.sk
